Dňa 8.11.2017 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka a ďalších súvisiacich predpisov, ktorá značným spôsobom mení pravidlá pre fúzie, teda zlúčenia, splynutia a rozdelenia obchodných spoločností (ďalej aj len „zlúčenie“ alebo „fúzia“). Novela rieši aj doplnenie Trestného zákona o úplne novú skutkovú podstatu trestného činu „nekalej likvidácie“.
Zmeny v zlúčeniach obchodných spoločností
Na úvod je potrebné úviesť, že zlúčenie s.r.o. ako také je legálnou formou zrušenia obchodnej spoločnosti, najmä v prípadoch rozsiahlejších ekonomických transakcií, kedy sa spájajú viaceré firmy do jednej, napríklad za účelom získania väčšieho podielu na trhu. Zlúčenia obchodných spoločností budú naďalej možné aj po zmene Obchodného zákonníka. Zavádzajú sa však nové povinnosti s cieľom zamedziť tzv. nepoctivým fúziám a zlepšiť ochranu práv veriteľov. V slovenskej praxi sa totiž často tento legálny spôsob využíval aj na nepoctivé ukončenie podnikania najmä zadĺžených spoločností. Týmto nepoctivým fúziam by malo byť podľa novej právnej úpravy už koniec.
Oznamovacia povinnosť správcovi dane
Po novom bude musieť každá zanikajúca spoločnosť zúčastnená na zlúčení vopred oznámiť správcovi dane zámer zlúčenia. Oznámenie musí obsahovať informáciu o tom, že bol vypracovaný návrh zmluvy o zlúčení a toto oznámenie musí byť správcovi dane doručené aspoň 60 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o schválení návrhu zmluvy o zlúčení.
Absenciou prijatej novely je skutočnosť, že zákon výslovne neustanovuje sankciu za porušenie tejto povinnosti, napr. vo forme relatívnej neplatnosti zlúčenia alebo aspoň neúčinnosti zlúčenia voči správcovi dane. Týmto však nie je dotknutá všeobecná zodpovednosť za porušenie povinnosti. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať aj v súvislosti s novozavedenou skutkovou podstatou trestného činu nekalej likvidácie, pri ktorej by mohli orgány činné v trestnom konaní posudzovať prípadné porušenie tejto povinnosti ako indíciu naznačujúcu úmysel konajúcej osoby spáchať tento trestný čin.
Povinnosť vyhotoviť správu audítora
Medzi hlavné zmeny v oblasti zlúčení patrí aj zavedenie povinnosti dať vyhotoviť správu audítora, ktorá osvedčí, že ku dňu účinnosti zlúčenia hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti nepresahuje hodnotu jej majetku. Súčasťou správy audítora musí byť aj osvedčenie, že pohľadávky a záväzky zanikajúcej spoločnosti zodpovedajú ekonomickej skutočnosti. Správa audítora sa priloží k návrhu na zápis na obchodný register. Po novom nebude možné zlúčiť napr. zadĺženú spoločnosť s inou zadĺžnou alebo nemajetnou spoločnosťou, kde vo výsledku po zlúčení by ostala len spoločnosť s väčšími záväzkami ako majetkom.
Faktický štatutárny orgán a rozšírenie zodpovednosti štatutára
Novela zavádza aj inštitút faktického štatutárneho orgánu. Ide o osobu, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu (napr. konateľa) bez toho, aby bola do takejto funkcie riadne vymenovaná alebo ustanovená. Ako typický príklad môže ísť o osobu s generálnym plnomocenstvom, ktorá sústavne koná ako keby bola konateľ spoločnosti, avšak oficiálne nie je do funkcie konateľa vymenovaná. Takýto „faktický“ konateľ po novom bude mať rovnakú zodpovednosť ako riadny štatutárny orgán. Prijaté ustanovenie je ďalším prvkom v boji proti formálnemu ustanovovaniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koňov).
Rozširuje sa aj zodpovednosť štatutárnych orgánov spoločnosti. Napríklad konateľ spoločnosti bude povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k zlúčeniu spoločnosti, pokiaľ možno predpokladať, že nie sú splnené niektoré zákonné podmienky zlúčenia (napr. po zlúčení by zanikajúca spoločnosť mala mať viac záväzkov ako majetku, spoločnosť je v likvidácii, v konkurze a pod.). V prípade porušenia tejto povinnosti zodpovedá štatutárny orgán veriteľom za škodu, ktorú im porušením tejto povinnosti spôsobil.
Ďalšou novinkou pre štatutárov je povninnosť poskytovať súčinnosť niektorým štátnym orgánom (súdy, správca dane, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, exekútor) aj po zániku funkcie štatutárneho orgánu.
Lehota na zápis do obchodného registra
Po novom zákon upravuje aj lehotu, do kedy je potrebné podať návrh na zápis zlúčenia do obchodného registra. Lehota je stanovená do 30 dní od schválenia zmluvy o zlúčení. Treba dodať, že zákon neupravuje sankciu za nepodanie návrhu na zápis v tejto lehote (vhodné by bolo do budúcna upraviť predpoklad, že inak platí, že zmluvné strany od zmluvy odstúpili).
Trestný čin „nekalej likvidácie“
Súčasťou prijatého balíka zmien je aj novela Trestného zákona, na základe ktorej vzniká aj úplne nová skutková podstata trestného činu „nekalej likvidácie“. Táto skutková podstata má postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby, ktoré prevedú svoju majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti na bieleho koňa, či takúto službu sprostredkujú.
Napriek tomu, že názov trestného činu by na prvý pohľad naznačoval, že trestným zákonom by mali byť postihnuté iba likvidácie vykonané nekalým spôsobom (pričom likvidácia je iba jeden z viacerých možných spôsobov zrušenia obchodnej spoločnosti), opak je pravdou. Formulácia skutkovej podstaty tohto trestného činu smeruje voči všetkým typom ukončenia podnikania, ktoré majú zmariť štandardný spôsob zrušenia spoločnosti s likvidáciou. Pôjde najmä o nepoctivé fúzie, prípadne prepisy firiem na biele kone s úmyslom zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou.
Trestná sadzba za trestný čin nekalej likvidácie je od 5 do 15 rokov v závislosti od závažnosti spôsobu konania, výšky spôsobenej škody, prípadne od organizovanej formy páchania trestnej činnosti.
Účinnosť novely zákona a prechodné ustanovenia
Ustanovenia týkajúce sa zlúčení nadobudli účinnosť skôr ako zvyšok novely, a to dňom vyhlásenia zákona. Zákon bol vyhlásený v Zbierke zákonov dňa 8.11.2017 pod číslom 264/2017 Z. z. a tento dátum je aj dňom účinnosti zmien týkajúcich sa zlúčení. Zákon dočasne počíta s tým, že firmy, ktoré schválili návrh zmluvy o zlúčení ešte pred dňom účinnosti zákona, „dobehnú“ ešte podľa starých pravidiel, ak návrh na zápis bude podaný najneskôr do 90 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.